Svet sa zmenil, je čas meniť aj naše školstvo.

Autor: Roman Hutira | 21.9.2020 o 6:34 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  51x

Vedomosti a zručnosti nadobudnuté počas štúdia na vysokej škole sú prvotná a často jediná hodnota, ktorú si ako absolventi prinesiete na pracovný trh. Vaše osobné know-how. Vždy máte na výber - aj pri vzdelaní. 

V každom hodnotení sa naše školstvo pohybuje na priečkach na míle vzdialených špičke. Známe sú hodnotenia ako PISA, ranking OECD, QS World Universities Ranking atď. Ak budete hľadať umiestnenie slovenských škôl, či výsledky našich študentov, začnite odspodu a nájdete ich skôr.

Kontinuálne pokračujeme v tom, čo sa začalo realizovať ešte v roku 1774 pod taktovkou Márie Terézie. Vtedy sa objavili triviálne jednotriedne školy pri sídlach farských kostolov a deti v nich učiteľ učil náboženstvo, učili sa čítať, písať a počítať. Forma je aj dnes u nás de facto rovnaká. V obsahu pribudlo viac predmetov, technológie priniesli rozvoj učebných pomôcok, avšak ak porovnáme historický vývoj v školstve s napredovaním trebárs v medicíne či v automobilovom priemysle, tak naši študenti stále zažívajú dobu Osvietenstva.  A to v 21. storočí, v dobe, v ktorej sme krôčik vzdialení od ,,vesmírnej turistiky”.

Namiesto toho, aby sme podporovali v študentovi jeho individuálne nadanie a kompetencie, snažíme sa celú triedu dostať na rovnakú úroveň. Produkujeme študentov, ktorí majú široký záber, no v ničom nevynikajú. Cielene si zo študentov pestujeme priemer.

Áno, aj naše školstvo sa mení. Kalamár, pľuvadlo v rohu triedy, trstenica a aj telesné tresty sú odkazom dávnej minulosti. No aj tak celá filozofia nášho školstva reflektuje na zaužívané schémy vzdelávacieho procesu zo začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia, tzv. Subjektovo orientovaná výuka resp. elementárne vzdelávanie. Vyučujeme konkrétny predmet alebo odbor a nie to, ako jeho teóriu aplikovať v praxi čiže jednotlivé poznatky spojiť do celku. Poučky, definície, vzorce, skúškové, zápočet, diplom a nazdar! Študent si musí pamätať presne to, čo jeho učiteľ či profesor chce, aby vedel. Musí prísť na skúšku, ,,odrapká” požadovaný obsah študijnej látky a zápočet je vo vrecku.

Moderná škola napr. v Škandinávii či Veľkej Británii sústreďuje hlavnú časť vzdelávania na prepojenie teórie s praxou, na zapojenie kritického myslenia, tzv. Problémovo orientovaná výuka (Problem Based Learning). Študenti sa učia prostredníctvom vlastných skúseností a riešia ,,otvorené problémy” cez tzv. ,,Case studies” - konkrétne študijné prípady. Posilňuje kritické myslenie, samostatné overovanie zdrojov, individuálny výber študijných materiálov. Úlohou lektora je skôr len mentorovať celý postup, kde má uľahčiť učenie tým, že podporuje, riadi a monitoruje proces učenia.

Príklad., ak by ste študovali Marketing Management, so spolužiakmi analyzujete konkrétnu firmu, nájdete v nej abstraktný problém (nie v zápornom zmysle slova) a ten sa v rámci konkrétneho predmetu snažíte vyriešiť (a popri tom sa učíte aj teóriu odboru). Na Slovensku študenti pracujú skôr individuálne, v zahraničí riešite úlohy tímovo, pričom študenti sa musia vedieť vyjadriť k problematike stále aj individuálne. Od každého člena skupiny sa očakáva individuálna zodpovednosť za konkrétnu časť projektu. Takto sa simulujú podmienky pracovného kolektívu neskôr v reálnom pracovnom prostredí.

V nasledujúcom videu nájdete veľmi fajn rozprávanie Juraja Hipša aj o tom, že svet mimo univerzitných múrov sa zmenil, mení sa a bude sa meniť rýchlosťou, na ktorú máme problém reagovať individuálne ako osoby, nieto ako vzdelávacie inštitúcie. Dozviete sa ako by ideálna škola a hlavne štastný a úspešný študent mohol vyzerať.

#KrokVpred

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?