V období pred karantenou, sme mali na výber s tisícoviek tovarov a služieb. Medzi tie nekonvenčné patrili aj pobyty v tme. Pre jedného excentrický rozmar hranićiaci so sektárstvom, pre druhého cesta k sebe, k utíšeniu a sebapoznaniu. Do Európy sa pobyty v tme dostali z Áziji.
Spopularizované boli niekedy v 60. a 70. rokoch minulého storočia v Nemecku, aj cez bestseller Tretie oko od T. Lobsanga Rampu. Je to neuveriteľný príbeh mladého chlapca s bohatej tibetskej rodiny, ktorý sa na prianie rodičov dostane do tibetského kláštora. Vďaka svojej dobrej reinkarnácii sa počas dlhoročného výcviku sa stane Lámom. Neskôr je vyslaný do Číny, kde padne do zajatia. Je mučený do takej miery, že jeho fyzická schránka umiera, jeho duša sa od tela odpojí a nájde si v anglicku telo „ 60. ročného inštalatéra“. Ten nevidí hlbší význam vo svojom bití a s ktorým sa Rampa dohodne, že si môže vziať jeho telesnú schránku – jeho telo.
O neuveriteľnom príbehu Tibetu, presných nákresoch Lhasy, mapách podzemia, zvykoch v kláštore, lietaní na drakoch, začal písať a vidal skoro 20 kníh, práve tento anglický inštalatér, ktorý v Tibete nikdy nebol, ba ani nikdy v živote Britániu neopustil.
Celý príbeh nájdete (ak neveríte) krásne zdokumentovaný na Wiki.
Rampove knižky predložil istý profesor americkej univerzity svojim študentom tibetológie a študenti bez poznania súvislostí „approvli“ informácie v jeho knižkách, ako viac menej pravdivé. Knižka je úprimne pútavá a takisto úprimne odporúčam aj rozhovor s Jurajom Hipšom, ktorý v minulosti v Zaježovej prevádzkoval spomínané pobyty v tme.