Štúdium v Čechách, aneb Praha není Berlín.

Autor: Roman Hutira | 31.12.2018 o 16:54 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  363x

Rád by som apeloval na rodičov a  študentov, ktorí pokukujú po univerzitnom vzdelaní v Českej republike. Školy v Čechách sú pre nás určite príťažlivé (sú väčšie, s kvalitnejším zázemím,históriou).

No rád by som adresoval otázku k faktu, či to nie je v ich prípade práve skôr obal, ktorý predáva a či pobyt na univerzite v Čechách sa dá rovnocenne považovať za pobyt v “ozajstnom” zahraničí.

Počas svojich ciest v zahraničí sa mi pravidelne stávali situácie, v ktorých som si povedal:“Hmm,... to je zaujímavý uhol pohľadu, Hmm, takto by sme to mohli robiť u nás doma aj my,  Hmm, takto som sa nad tým nezamyslel”. Svoje prekvapenie som pripisoval skôr kultúrnym rozdielom, ako tomu v čom sa chcem venovať v nasledujúcej kapitole.

Mozog nám tvoria dve hemisféry. Každej z nich pripisujeme odlišné vlastnosti. Ľavý mozog, ten je viac zameraný na analýzu, logiku, vzorce, lineárne myslenie. Pravý mozog vníma skôr syntetické myslenie, kreativitu, vášeň, inovácie. Ľavá hemisféra je racionálna, akvizičná, koncepčná, doslovná, abstraktná, verbálna a analytická. Pravá hemisféra je zapojená skôr empaticky, vnímavo, intuitívne, metaforicky, vie čo je humor. Hodnoty prvej hemisféry sú hodnoty užitočnosti a radosti, zatiaľ čo ľavá strana sa týka významu a účelu.

Použijem jednoduchý príklad. Vďaka pravej strane cítime pri počúvaní pesničky jej melódiu a celkovú atmosféru, v ľavom mozgu sa zameriame skôr na text. Každá hemisféra je obrazom tej druhej, obe sa však časom vyvíjajú a  fakticky sa tvarujú. Ďalšie vplyvy na naše správanie zahŕňajú takisto náš vek, pohlavie, osobné skúsenosti atď. Počet premenných je obrovský. To ma prirodzene privádza k konkrétnemu uplatneniu príkladu o hemisférach na vzdelávací systém, ako hybnú silu každej spoločnosti.

Veľká skupina slovenských študentov sa rozhoduje pre univerzitné štúdium v Čechách a preto dám naše a české vzdelanie na jednu stranu do protikladu zo “západným”. Oba národy si spoločne prešli obdobím totalitnej vlády komunizmu. Pričom práve počas obdobia komunizmu bol potlačený jednotlivec a individualita a s ním aj subjektívne myslenie a schopnosť myslieť a konať za seba.

Vo vzdelávaní boli či už priamo alebo nepriamo potlačované tzv. Soft Sciences (napr. Psychológia, Sociológia, Ekonomika). Tie sú založené hlavne na subjektívnom názore a individuálnej interpretácii. Prirodzene odporované boli tzv. Hard Sciences (Biológia, Chémia či Fyzika) pretože boli a sú skôr "bez skrytej ideológie". Hard-sciences boli považované za “bezpečné”.

Ľavý mozog bol povzbudený k rastu, pravý naopak nie! Počas obdobia komunizmu nebolo v spoločnosti možné dostať sa k inej ako štátom “schválenej” literatúre, filmom, umeniu, boli potlačené individuálne prejavy osobnosti cez napr. módu, účesy, konverzáciu, umelecke vyjadrenie, atď. To všetko ovplyvnilo ľudí nie len na individuálnej, ale aj celospoločenskej úrovni.

Priemerný vek profesorov na univerzitách u nás a v Českej republike je 57 rokov a od revolúcie nám ubehlo už skoro tridsať rokov. To znamená, že väčšina ľudských zdrojov na našich a českých univerzitách, prežila skoro presnú polovicu svojho života v totalitnom režime, kde ako sme si povedali ľavý mozog bol povzbudený k rastu a pravý naopak nie.

Nechcem dávať všetkých profesorov a fakulty do jedného vreca, no pri rozhodovaní by som vás chcel navigovať smerom, že ak budete študovať u našich susedov, či ich študijné sylaby obsahujú pojmy akými sú kritické myslenie, tvorivosť pri uvažovaní, kreativitu v riešení modelových situácií, fantáziu či komunikáciu v rovnakom pomere ako keby ste študovali v Británii, v Dánsku či Holandsku?

Dobrým príkladom na záver je historický vývoj a rozdielny ekonomický, sociálny, technologický a spoločenský vývoj napríklad medzi napr. Singapurom a Kuala Lumpur, alebo rozdiel medzi nám bližším východným a západným Berlínom. Bratislava nie je Praha, ale ani Praha nie je Berlín.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Prečo je dôležitý Ústavný súd?

Dzurinda: Fico ma nevyrušuje, jeho kandidatúra na Ústavný súd áno

Štyri dôvody Mikuláša Dzurindu, prečo mu prekáža Ficova kandidatúra.

KULTÚRA

Zomrela princezná so zlatou hviezdou Marie Kyselková

Dostala niekoľko filmových rolí krátko po sebe a potom ponuky utíchli.

Autorská strana Evy Borušovičovej

V ruke držíme bombu. Tiká a ruší našu koncentráciu

Myslenie pomalé a rýchle niekde medzi voľbami a rozvodom.


Už ste čítali?