Problem Based Learning - liek na choroby nášho školstva.

Autor: Roman Hutira | 22.10.2017 o 18:01 | (upravené 11.9.2020 o 10:07) Karma článku: 5,52 | Prečítané:  2347x

V každom z hodnotení krajín sa naše vzdelávanie pohybuje v hodnotení v strede, resp. okupuje priečky na ktorých ho radi nevidíme - testovanie PISA, ranking OECD alebo QS World Universities Ranking.

Spolu sa rýchlo zhodneme na faktoroch, ktoré nám bránia skončiť v hodnoteniach vyššie. Nedostatok financií a netransparenté rozdelenie peňazí, slabé prepojenie vzdelania s praxou, materiálne a personálne vybavenie len ťažko porovnateľné so svetom, celková atmosféra na školách, či časté zmeny vo vedení rezortu školstva. To všetko sú objektívne príčiny, ktoré nás držia v hodnoteniach dole. Nie sme v tom sami, s podobnou situáciou sa stretneme takisto u našich susedov napríklad v Čechách či v Maďarsku.

Predpokladajme, že celková filozofia nášho školstva reflektuje na zaužívané schémy vzdelávacieho procesu začiatku 90. rokov. Stále používame koncept subjektovo orientovanej výuky (memorovanie scrípt, poučiek a definícií, kde profesor je autorita dohliadajúca "z výšky svojho postavenia" na študentov, prijímanie faktov ako "status quo", prednášky v aulách, ktoré svojou veľkosťou neprajú otvorenej diskusii, etc.)

Fíni, Dáni, školy v Holandsku, či vo Veľkej Británii si už v 80. rokoch uvedomili nutnosť zmeny filozofie vzdelávacieho systému a prišli s konceptom PBL - Problem Based Learning ( problémovo orientovaná výuka). Podľa definície PBL ide o pedagogiku, ktorá je zameraná na študentov. Študenti sa učia o predmete prostredníctvom skúseností s riešením otvoreného problému cez tzv. “Study cases”.

Proces PBL sa nezameriava na riešenie problémov s definovaným riešením, ale umožňuje vývoj požadovaných zručností v závislosti od študijného odboru. Zahŕňa individuálne získavanie poznatkov, zdokonalenú skupinovú spoluprácu a skupinovú komunikáciu. Posilňuje kritické myslenie študenta, samostatné overovanie zdrojov a štúdijných materiálov a podporuje kontinuálne vzdelávanie v tímovom prostredí.

PBL zahŕňa prácu v malých skupinách študentov, kde každý študent preberá v rámci skupiny a zadania konkrétnu úlohu. Identifikuje to, čo študenti už vedia, čo potrebujú vedieť a ako a kde získať prístup k novým informáciám, ktoré môžu viesť k vyriešeniu problému. Úlohou lektora je uľahčiť učenie tým, že podporuje, riadi a monitoruje proces učenia.

Jednoducho povedané, ide o prácu v malých študentských skupinách, ktoré riešia konkrétne "problémy". Analýzu aplikujú študenti na základe zvolených teórii a ich správne zvolenie koordinujú s profesorom. Ten je prítomný na hodinách skôr ako poradca a sprievodca, než ako nedotknuteľná autorita.

Nie všetko je len o peniazoch a možno by nám pomohlo sa zamerať skôr na zmenu celkovej stratégie a smerovanie nášho vzdelávania. Na to čo a ako chceme študentov naučiť. Uvedomiť si, že svet mimo univerzitných múrov sa zmenil, mení a bude meniť rýchlosťou, na ktorú máme problémy reagovať sami individuálne ako osoby.

Netreba ani vymýšlať už vymyslené a stačilo by sa len inšpirovať s krajinami, ktoré končia v rebríčkoch nad nami. Dánsko, Holandsko, UK, atp.

Roman Hutira

FREE Download: Kniha Krok vpred – komplexný sprievodca štúdiom v zahraničí.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Minúta po minúte: Rekordy pokračujú, okres Námestovo opäť predbehol Bratislavu

Pribudlo takmer 800 prípadov, vyliečilo sa 225 pacientov.

Bratislavská kriminálka zadržala starostu mestskej časti Kusého

Obvinený je zo spáchania trestného činu proti poriadku vo veciach verejných.


Už ste čítali?