..., resp. okupuje priečky na ktorých ho radi nevidíme - testovanie PISA, ranking OECD alebo QS World Universities Ranking. Spolu sa rýchlo zhodneme na faktoroch, ktoré nám bránia skončiť v hodnoteniach vyššie. Nedostatok financií a netransparenté rozdelenie peňazí, slabé prepojenie vzdelania s praxou, materiálne a personálne vybavenie len ťažko porovnateľné so svetom, celková atmosféra na školách, či časté zmeny vo vedení rezortu školstva. To všetko sú objektívne príčiny, ktoré nás držia v hodnoteniach dole. Nie sme v tom sami, s podobnou situáciou sa stretneme takisto u našich susedov napríklad v Čechách či v Maďarsku.
Predpokladajme, že celková filozofia nášho školstva reflektuje na zaužívané schémy vzdelávacieho procesu začiatku 90. rokov. Stále používame koncept subjektovo orientovanej výuky (memorovanie scrípt, poučiek a definícií, kde profesor je autorita dohliadajúca "z výšky svojho postavenia" na študentov, prijímanie faktov ako "status quo", prednášky v aulách, ktoré svojou veľkosťou neprajú otvorenej diskusii, etc.)
Fíni, Dáni, školy v Holandsku, či vo Veľkej Británii si už v 80. rokoch uvedomili nutnosť zmeny filozofie vzdelávacieho systému a prišli s konceptom PBL - Problem Based Learning ( problémovo orientovaná výuka). Podľa definície PBL ide o pedagogiku, ktorá je zameraná na študentov. Študenti sa učia o predmete prostredníctvom skúseností s riešením otvoreného problému cez tzv. “Study cases”.
Proces PBL sa nezameriava na riešenie problémov s definovaným riešením, ale umožňuje vývoj požadovaných zručností v závislosti od študijného odboru. Zahŕňa individuálne získavanie poznatkov, zdokonalenú skupinovú spoluprácu a skupinovú komunikáciu. Posilňuje kritické myslenie študenta, samostatné overovanie zdrojov a štúdijných materiálov a podporuje kontinuálne vzdelávanie v tímovom prostredí.
PBL zahŕňa prácu v malých skupinách študentov, kde každý študent preberá v rámci skupiny a zadania konkrétnu úlohu. Identifikuje to, čo študenti už vedia, čo potrebujú vedieť a ako a kde získať prístup k novým informáciám, ktoré môžu viesť k vyriešeniu problému. Úlohou lektora je uľahčiť učenie tým, že podporuje, riadi a monitoruje proces učenia.
Jednoducho povedané, ide o prácu v malých študentských skupinách, ktoré riešia konkrétne "problémy". Analýzu aplikujú študenti na základe zvolených teórii a ich správne zvolenie koordinujú s profesorom. Ten je prítomný na hodinách skôr ako poradca a sprievodca, než ako nedotknuteľná autorita.
Nie všetko je len o peniazoch a možno by nám pomohlo sa zamerať skôr na zmenu celkovej stratégie a smerovanie nášho vzdelávania. Na to čo a ako chceme študentov naučiť. Uvedomiť si, že svet mimo univerzitných múrov sa zmenil, mení a bude meniť rýchlosťou, na ktorú máme problémy reagovať sami individuálne ako osoby.
Netreba ani vymýšlať už vymyslené a stačilo by sa len inšpirovať s krajinami, ktoré končia v rebríčkoch nad nami. Dánsko, Holandsko, UK, atp.
Roman Hutira
FREE Download: Kniha Krok vpred – komplexný sprievodca štúdiom v zahraničí.