Štúdium v Dánsku, alebo prečo sú Dáni divní? (+video)

Autor: Roman Hutira | 26.9.2016 o 19:22 | (upravené 11.9.2020 o 10:10) Karma článku: 11,10 | Prečítané:  16713x

Pred 10 rokmi som odišiel za prácou do UK do mesta Leeds, po 2 rokoch som ho vystriedal za Škótsko a Edinburgh. Pokračoval som cez Floridu a Bahamy a austrálsku Brisbane. Svoju pracovnú cestu som zavŕšil na univerzite v Dánsku.

Mal som 23, Slovensko bolo také všelijaké a nijaké a cítil som, že potrebujem zmenu, výzvu a niečo zažiť. Chcel som v živote niečo dosiahnuť, no nevedel som, kde začať. Dlhšie som pracoval a hlavne cestoval po svete ako krupiér v Casínach. Noci som trávil s ľudmi roznych rás, spoločenských rebríčkov, národností, absolvoval som tisíce rozhovorov, vypočul stovky životných príbehov a dostal desiatky životných rád. Dostal som sa však do bodu, kedy som cítil, že chcem od života viac. Chcel som sa "posunúť".

Škola u nás doma ma nikdy nebavila, známky som mal priemerné. Výšku som na Slovensku nikdy neriešil, mal som s našim školstvom celkom bohatú a viac ako 15 ročnú skúsenosť.

Až som v rádiu postrehol rozhovor o živote v Dánsku. Spomínali takisto konkrétne možnosti na štúdium v Dánsku. Vraveli o odlišnom systéme výučby, zameranom na prax a priamo v rámci štúdia spomenuli aj pracovné stáže po celom svete. Veľmi ma to zaujalo, a bol to prvý impulz, vďaka ktorému som sa rozhodol pre štúdium v Dánsku, konkrétne v meste Aalborg na škole UCN - University College of Northern Denmark. Začal som zbierať potrebné informácie a po čase som to do Dánska šiel skúsiť.

V tom období sa chodilo študovať skôr do Anglicka, USA a Austrálie. Dánsko a Škandinávia bola pre nás všetkých doma na Slovensku skôr neznámou. Školou som prechádzal skôr úspešne, prácu som mal stabilnú a na naše pomery a na to, že som bol stále iba študent aj veľmi dobre zaplatenú (...fakt som mal 12 eur na hod. za umývanie riadu, r. 2009).

Niekedy v piatom semestri, sme so spolužiakom z Čiech začali premýšľať, čím to je, že na dánskych školách študuje tak málo Slovákov a Čechov, keďže univerzity ponúkajú kvalitné štúdium. Nevedia o tom, nechce sa im do sveta? Chceli sme ich o možnostiach štúdia v tejto severskej krajine informovať. Po skoro piatich rokov v Dánsku a návrate domov sme založili agentúru Scandinavian study a dodnes  pomáhame slovenským a českým študentom s prijatím na štúdium v Dánsku.

DÁNSKO NA PRVÝ POHĽAD

Škandinávia je plná prekvapení a keď máte oči otvorené, nastaví zrkadlo mnohému ako veci robíme u nás doma. Prvou vecou bolo, že v Dánsku som našiel skutočne sociálny štát (ako cudzinec a študent, čo by bola u nás krkolomná kombinácia, no v Dánsku stále veľmi dobrá kvalita života).

V bežných životných situáciách som si všimol ľudí, ktorí sú hrdí na svoju krajinu (na narodeninovom stole nemôže chýbať dánska vlajočka) a spoločne pracujú (bez korupcie a kamarátskych skratiek) na tom, aby bola dokonalejšia. Okrem dobrých platov a tisícky rôznych štátnych príspevkov, ktoré mi prvoplánovo ukázalo Dánsko, si Dáni najviac cenia rovnováhu medzi voľným a pracovným časom. Pre mňa ako študenta, to bol takisto ich školský systém, ktorý patrí do prvej 3-jky na svete, no k tomu sa vrátim detailnejšie nižšie.

DIVNÍ DÁNI

Dáni sú tak zvláštne v pohode, až sa zdajú byť čudní! Vážne. Dokonca pre cudzincov organizujú kurzy s názvom: "Prečo sú Dáni divní?" Aby ste pochopili viac ich mentalitu. Prišli sme na jednu z nich so spolužiakmi a tam nám pán z miestneho úradu (všetko je sústredené v úradoch - Komunne) spolu so sociológom s vážnou tvárou vysvetľovali dôvody pre nás nepochopiteľných prejavov a správania sa domácich. Pedagógovia prídu kľudne do školy v teplákoch - v pohode.

Počas prednášky sa vyzujú, aby mali proste pohodlie – v pohode. V práci sa chcú cítiť uvoľnene, ako doma – v pohode.  Na druhej strane, keď sa idú večer zabaviť, na drink, všetci sa vyobliekajú do biznis odevov – v pohode. Všetko, ale úplne každá maličkosť v Dánsku je rozhodovaná „skupinovo“. Diskusie na škole, v úradoch, vo firmách, každý (skutočne až po poslednú upratovačku) má čo povedať k danej veci a zaujať stanovisko – v pohode. Je pravda, že majú menej slnka a viac zamračenej oblohy, z ktorej často mrholí. Slnko si nahrádzajú u nich veľmi populárnym soláriom no a na to, aby podporili tvorbu pigmentu jedia veľa mrkvy. Hlavne ženy a dievčatá majú so sebou v škole, či v práci boxy so zásobou mrkvy na celý deň, chrúmu ju neustále – v pohode.

Je to taký stereotyp, že Severania sa zdajú byť chladní. Nie je to len archetyp ale aj skutočnosť, s ktorou sa stretnete už na hraniciach. Niet divu, je to predsa severský národ, nie sú to Španieli, alebo Taliani… Najlepším spôsobom ako sa k nim dostať bližšie a včleniť sa do ich spoločnosti, je cez športové kluby. Dáni sú posadnutý športom a zdravou výživou a je to najlepší spôsob, ako ich spoznať a začať s nimi komunikovať na osobnejšej ako len zdvorilostnej úrovni.

Dáni sú proste potichu, úplne všade. Asi najviac to pocítite v mestskej hromadnej doprave. V autobusoch je úplne ticho.  Jediný koho budete počuť rozprávať sú buď deti, zahraniční študenti, alebo prisťahovalci – vážne.

ŠPORT A ZDRAVÝ ŽIVOTNÝ ŠTÝL V DÁNSKU

V Dánsku sú obľúbené bicykle, bez ktorých si Dáni nevedia predstaviť život. Oni ich úplne milujú! Je normálne vidieť ako ide otec ráno s dvoma malými deťmi, ktoré má vzadu na bicykli, nechá ich v škôlke a on pokračuje (opäť) na bicykli ďalej do práce. Pre cyklistov je tam vybudovaný dokonalá infraštruktúra. V Bratislave magistrát namaľoval na cesty len bike pruh (veľmi premyslené a bezpečné...), v Dánsku majú cyklisti samostatný chodník, medzi cestou a chodníkom pre chodcov. Bicykel je v dopravnej hierarchii pred autom, u nás je to presne naopak.

Každý Dán má svoj bicykel a aj študenti (ako Vy) sa presúvajú skoro výhradne na bicykloch a to za každého počasia. V Dánsku stále fúka a je jedno či idete tam či späť, stále máte protivietor.

Naopak, aj takí veľkí športovci ako Dáni si radi (veľmi) vypijú. V piatok to v meste vyzerá ako na Silvestra, vypukne veľká party rovnajúca sa s našim víťazstvom v MS v Hokeji. Obľubujú hlavne pivo, samozrejme to svoje dánske pivo, presnejšie tie dva druhy dánskeho piva, ktoré sami točia a to Carsberg a Tuborg. Je zaujímavé, že pri takýchto pitkách nedochádza k žiadnym násilnostiam a sú napríklad oproti Angličanom extrémne kultivovaní.

ŠTÚDIUM V DÁNSKU

Dánsko ponúka štúdium “západného typu” a už roky si drží v hodnotení kvality a inovácií v školstve v EÚ druhé, tretie miesto. Štúdium na univerzite v Dánsku je rozdelené na tri časti, bakalárske, magisterské a doktorantské štúdium. Zahraniční študenti majú lekcie v anglickom jazyku. Dáni sú na tom ekonomicky tak dobre, že si môžu dovoliť dávať nie len svojim, ale aj zahraničným študentom štipendium 750 € mesačne.

Keďže za všetkým v Dánsku treba hľadať logiku, ich zdôvodnenie je, že ak zostane v krajine čo i len 1 z 10 študentov, tak na daniach a odvodoch zaplatí zhruba to, čo stojí štúdium ďalších 9. študentov. Dáni takisto ako národ starnú a potrebujú nových ľudí a v neposlednom rade aj formou vzdelávania cudzincov si budujú kontakty a stratégie do budúcnosti na možnú kooperáciu medzi spoločnosťami a krajinami navzájom.

ŠTÚDIUM DÁNSKEHO JAZYKA

Dánsky jazyk je relatívne ťažký a tak ako angličtina sa dá zvládnuť v anglicky hovoriacom prostredí do roka, s dánčinou si užijete skoro roky tri. Znie ako ostatné severské jazyk, je „mixnutá“ s nemčinou a flámčinou. Zahraniční študenti majú možnosť počas štúdia navštevovať kurzy dánskeho jazyka, a to až 3 roky bezplatne. Kurz má 7 modulov /semestrov/ a po jeho absolvovaní a zložení štátnej skúšky dostanete oficiálny certifikát, ktorý vám otvorí v Dánsku šancu na úplne iné (kvalifikované) pracovné pozície.

Ak sa vrátite domov na Slovensko, z vašej znalosti anglického jazyka už nikto neodpadne, ale dánčina vám určite na pracovnom trhu pomôže.

Vstupné podmienky na prijatie na školu sú v podstate podobné ako u nás doma. Je potrebné, aby študent na strednej škole, alebo gymnáziu mal aspoň priemerné výsledky a vzhľadom na štúdium v angličtine je potrebná minimálna úroveň B2 (bežná úroveň našich maturantov). V prípade prestupu z našej VŠ je k prihláške nutné doložiť výpis aj absolvovaných predmetov a dosiahnutých kreditov

PREČO ÍSŤ ŽIŤ MIMO VLASTNEJ KRAJINY?

Chcel by povzbudiť mladých ľudí robiť odvážne rozhodnutia, časom z nich budú mať veľkú radosť a budú na seba hrdí. Rád by som povzbudil tých, ktorí stále váhajú a obávajú sa opustiť overené pohodlie domova. Vychádzam z mojich niekoľko ročných skúseností.

Som presvedčený, že mladí ľudia by mali skúsiť žiť aj mimo svojej rodnej krajiny – aspoň na krátky čas. Práve vysokoškolské obdobie je podľa mňa na to najideálnejšie. Mladý človek je otvorenejší mnohým neznámym veciam a nemá veľké nároky na luxus. Má energiu meniť sa. Pre človeka nad 30 rokov je veľmi ťažké urobiť výraznú životnú zmenu, napr. presťahovať sa do zahraničia za štúdiom, či prácou na 5 rokov a opustiť svoj už zabehnutý, pohodlný život.

Je na každom, či sa nakoniec vráti späť na Slovensko, ale podľa mňa je efektívne pre nás všetkých, keď sa takto „svetom oťukaní“ ľudia vracajú späť do svojej rodnej krajiny a dokážu ju obohatiť inými odvážnejšími názormi, skúsenosťami a pomáhajú vytvoriť systém, ktorý bude snáď dokonalejší, ako ten súčasný.

Stojí to za to a ak chcete, budem rád ak ma budete kontaktovať. (romanhutira@gmail.com)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Minúta po minúte: Rekordy pokračujú, okres Námestovo opäť predbehol Bratislavu

Pribudlo takmer 800 prípadov, vyliečilo sa 225 pacientov.

Bratislavská kriminálka zadržala starostu mestskej časti Kusého

Obvinený je zo spáchania trestného činu proti poriadku vo veciach verejných.


Už ste čítali?