Štúdium v Dánsku alebo prečo sú Dáni divní? (+video)

Autor: Roman Hutira | 26.9.2016 o 19:22 | (upravené 27.9.2016 o 9:55) Karma článku: 11,27 | Prečítané:  14139x

Pred 10 rokmi som odišiel za prácou do UK do mesta Leeds, po 2 rokoch som ho vystriedal za Škótsko a Edinburgh,.neskôr Floridu v US a Bahamy a svoju viac menej pracovnú cestu som zavŕšil v austrálskom Brisbane. 

Dlhodobo som cítil, že potrebujem radikálnu zmenu. Chcel som v živote niečo dosiahnuť a nevedel som, kde začať.  Dlhšie som pracoval a cestoval po svete ako krupiér a dostal som sa do bodu, kedy som cítil, že chcem od života viac. Škola ma nikdy nebavila, známky som mal priemerné  a bol som skôr praktik ako teoretik. Tak som vysoké školy nikdy neriešil. Raz som cestou do práce postrehol v rádiu rozhovor o živote v Dánsku a aké sú tam možnosti štúdia.

Hovorili o úplne odlišnom systéme výučby zameranom na prax a v rámci štúdia sa chodilo na stáže po celom svete. Veľmi ma to zaujalo, a bol to prvý impulz, vďaka ktorému som sa rozhodol pre štúdium v tejto krajine, konkrétne v meste Aalborg na škole UCN - University College of Northern Denmark.  

Tak som začal zbierať potrebné informácie a počase som to tam išiel skúsiť. V tú dobu sa chodilo študovať do Anglicka, Ameriky a Austrálie a Dánsko bola pre mňa veľká neznáma. Nikde neboli o tom žiadne informácie.

Ako som prišiel, sadol som si veľmi s jedným spolužiakom z Čiech a začali sme spolu premýšlať, prečo je na dánskych školách tak málo Slovákov a Čechov, keď univerzity ponúkajú kvalitné štúdium. Nevedia o tom? Nechce sa im z domu? Chceli sme ich o možnostiach štúdia v tejto severskej krajine informovať. Po absolvovaní 5 rokov v Dánsku a návrate domov sme so spolužiakom založili značku Scandinavian study a dodnes pomáham slovenským študentom pripraviť sa na štúdium v Dánsku.

V nasledujúcich riadkoch nájdete moje zážitky, názory na život a štúdium v Dánsku a moje skúsenosti z tejto škandinávskej krajiny.

DÁNSKO NA PRVÝ POHĽAD

V Dánsku som našiel skutočne sociálny štát. Ľudí, ktorí sú hrdí na svoju krajinu a spoločne pracujú na tom, aby bola ešte dokonalejšia. Okrem dobrých platov a tisícky rôznych štátnych príspevkov si asi najviac cenia rovnováhu medzi voľným a pracovným časom. No a samozrejme pre mňa ako študenta, bol vtedy dôležitý ich školský systém, ktorý patrí do prvej 5ky na svete. Celé to na mňa pôsobilo spolu veľmi motivačne.

DIVNÍ DÁNI

Dáni sú tak zvláštne v pohode, až sa zdajú byť čudní. Dokonca pre cudzincov organizujú kurzy: "Prečo sú Dáni divní?" Aby ste pochopili ich mentalitu. Prišli sme na takéto sedenie so spolužiakmi a tam nám pán z miestneho úradu spolu so sociológom s vážnou tvárou vysvetľovali dôvody pre nás nepochopiteľných prejavov a správania sa domácich.

Napríklad pedagógovia prídu kľudne do školy v teplákoch, niekedy sa počas prednášky vyzujú, aby mali proste pohodlie. V práci sa chcú cítiť uvoľnene, povedal by som, ako doma. Na druhej strane, keď sa idú večer zabaviť, na drink, všetci sa vyobliekajú do biznis odevov. Divné nie? No aj keď sú čudní, patria k najšťastnejším národom na svete.

Je pravda, že majú menej slnka a viac zamračenej oblohy, z ktorej často mrholí. Slnko si nahrádzajú u nich veľmi populárnym soláriom no a na to, aby podporili tvorbu pigmentu jedia veľa mrkvy. Vážne, hlavne ženy majú so sebou v škole, či v práci boxy so zásobou mrkvy na celý deň, chrúmu ju neustále.

Je to taký stereotyp, že Dáni sa zdajú byť chladní. Určite budete mať ten pocit po príchode do Dánska. Niet divu, je to predsa severský národ, nie sú to Španieli, alebo Taliani… Ak môžem poradiť ako sa k nim dostať bližšie a včleniť sa do ich spoločnosti – choďte do športových klubov. Či už si vyberiete podľa svojej preferencie hokejový, futbalový, pingpongový, je to najlepší spôsob, ako ich spoznať a začať s nimi komunikovať.

V Dánsku sú obľúbené bicykle, bez ktorých si Dáni nevedia predstaviť život. Oni ich úplne milujú! Je normálne vidieť ako ide otec ráno s dvoma malými deťmi, ktoré má vzadu na bicykli, nechá ich v škôlke a on pokračuje na bicykli ďalej do práce. Pre cyklistov je tam vybudovaný dokonalý systém. Bicykel je v dopravnej hierarchii pred autom, u nás je to presne naopak.

Každý Dán má svoj bicykel. Aj študenti sa presúvajú skoro výhradne len na bicykloch.

Aj takí veľkí športovci ako Dáni si radi vypijú a míňajú na to aj dosť peňazí. V piatok to v meste vyzerá ako na Silvestra, alebo akoby vypukla nejaká veľká party. Obľubujú hlavne pivo, samozrejme to svoje dánske pivo, presnejšie – tie dva druhy dánskeho piva Carsberg alebo Tuborg. Je zaujímavé, že pri takýchto pitkách nedochádza k žiadnym násilnostiam.

Dáni sú potichu, úplne všade. Asi najviac to pocítite v mestskej hromadnej doprave. V autobusoch je úplne ticho a jediný koho budete počuť rozprávať sú buď deti, zahraniční študenti, alebo prisťahovalci.

ŠTÚDIUM V DÁNSKU

Dánsko ponúka kvalitné štúdium “západného typu” a už roky si drží v hodnotení kvality a inovácií v školstve v EÚ druhé, tretie miesto. Štúdium na univerzite je rozdelené na tri časti, bakalárske, magisterské a doktorantské štúdium. Zahraniční študenti majú lekcie v anglickom jazyku. Dáni sú na tom ekonomicky tak dobre, že si môžu dovoliť dávať nie len svojim, ale aj zahraničným študentom štipendium 750 € mesačne. Kedže za všetkým v Dánsku treba hľadať logiku, ich zdôvodnenie je, že ak zostane v krajine čo i len 1 z 10 študentov, tak na daniach a odvodoch zaplatí zhruba to, čo stojí štúdium ďalších 9. študentov. Dáni takisto ako národ starnú a potrebujú nových ľudí a v neposlednom rade aj formou vzdelávania cudzincov si budúju kontakty a stratégie do budúcnosti na možnú kooperáciu medzi spoločnosťami a krajinami navzájom.

Učitelia nevyzerajú a myslím si, že ani nie sú frustrovaní z toho, že majú nízky plat a cestou do školy nemusia myslieť na to, kam si poobede pôjdu privyrobiť, či ako je to vlastne s tým spoločenským uznaním. Chodia učiť s radosťou a študenti to cítia. Ja som tam počas štúdia nevnímal žiaden stres, dokonca ani počas skúšok a naozaj, na univerzitu a vyučovanie sme chodili naozaj radi. A samozrejme do školy chodia na bicykloch!

ŠTÚDIUM DÁNSKEHO JAZYKA

Dánsky jazyk je relatívne ťažký a tak ako angličtina sa dá zvládnuť v anglicky hovoriacom prostredí do roka, s dánčinou si užijete asi 3 roky. Znie ako ostatné severské jazyky mixnutá s nemčinou a flámčinou.

Zahraniční študenti majú možnosť počas štúdia navštevovať kurzy dánskeho jazyka, a to až 3 roky bezplatne. Kurz má 7 modulov /semestrov/ a po jeho absolvovaní a zložení štátnej skúšky dostanete oficiálny certifikát, ktorý vám otvorí v Dánsku šancu na úplne iné /kvalifikované/ pracovné pozície. Ak sa vrátite domov na Slovensko, z vašej znalosti anglického jazyka už nikto neodpadne, ale dánčina vám určite na pracovnom trhu pomôže.

Vstupné podmienky na prijatie sú v podstate podobné ako u nás doma. Je potrebné, aby študent na strednej škole, alebo gymnáziu mal aspoň priemerné výsledky a vzhľadom na štúdium v angličtine je potrebná minimálna úroveň B2, čo je úroveň našich maturantov. V prípade prestupu z našej VŠ je k prihláške nutné doložiť výpis aj absolvovaných predmetov a dosiahnutých kreditov.  

ROZDIELNA FORMA VZDELÁVANIA

U nás sa učí študent podľa tzv. subjektovo orientovanej výuky. Študent musí vedieť, čo učiteľ od neho chce. Ak to vie, tak mu stačí prísť na skúšku a tam povedať požadované učivo.  Problém je, že takto nadobudnuté učivo študent po krátkom čase zabudne. Všetci sme boli maturanti – ja som zmaturoval na tri jednotky a jednu dvojku. Z biológie som mal jednotku a dnes si z nej už v podstate nič nepamätám…

Štúdium v Dánsku je zamerané na prax. Ide o tzv. problémovo orientovaná výuku. Napríklad, keď študujete marketingový manažment – analyzujete nejakú firmu, ktorá má nejaký problém a riešite ho na konkrétnom príklade. Hľadajú sa konkrétne riešenia na tento problém.

Na Slovensku sa pracuje individuálne, v Dánsku zase kolektívne. Samozrejme, keď sa robia takéto kolektívne projekty, každý študent sa musí vedieť vyjadriť k problematike aj individuálne. Musí si pripraviť powerpointovú prezentáciu a sám si ju obhájiť pred pedagógmi aj ostatnými študentmi. Na dánskych školách sa každý zaujíma o názor každého študenta, každý je tam osobnosť. V Dánsku zbierate podobne ako u nás ECTS credity a známkovanie majú od -3 po 12, čo je najlepšia známka.

PRAX POČAS ŠTÚDIA

Veľkým rozdielom oproti naším vysokým školám je aj prax počas štúdia na univerzite, tzv. Internship. Medzi študentami je veľmi obľúbená. Študenti ju absolvujú v dánskych firmách, alebo kdekoľvek vo svete. Ak si vyberú prax v krajine Európskej únie dostanú na to ešte aj dotácie vo výške približne 390 € na mesiac (asi na 3 až 6 mesiacov). Samozrejme, počas tohto obdobia dostávajú od firmy, v ktorej praxujú aj plat.

Je na študentovi, či si vyberie nejakú "zašíváreň", kde bude sem tam niečo scanovať na Xeroxe, alebo si nájde riadny Internship, kde sa má šancu niečo naučiť. Najlepšou voľbou podľa mňa sú veľké korporácie, kde sa dá už po škole relatívne ľahko zamestnať.

ŠTUDENTSKÉ ŠTIPENDIUM A PRÁCA V DÁNSKU

Bežný život študenta na dánskej vysokej škole stojí približne rovnako, ako na bratislavskej vysokej škole. Výhodou je, že v Dánsku si študent môže oveľa lepšie privyrobiť. Brigáda v Dánsku je honorovaná asi 10-14 € na hodinu, zatiaľ čo u nás sú to len 3-4 € na hodinu.

Študenti z EÚ na dánskych univerzitách po splnení podmienok takisto poberajú štipendium vo výške 750€ mesačne. Jedinou podmienkou je byť študentom denného štúdia a mesačne odpracovať 42 hodín, ktoré sú samozrejme platené navyše.

Priemerné náklady v Dánsku sú okolo 500-700€, to samozrejme závisí od vašich individálnych nárokov a mesta, kde žijete. V Kodani to môže byť kľudne skoro tisícka, v menšom meste vaše náklady pôjdu diametrálne smerom na dol.

Prácu si treba samozrejme aktívne hľadať. Typické študentské práce sú práce v kuchyni, čašník – čašníčka, práce v sklade, u dievčat je obľúbené opatrovanie detí, práca chyžnej.

PREČO ÍSŤ ŽIŤ MIMO VLASTNEJ KRAJINY?

Chcel by som povzbudiť mladých ľudí robiť odvážne rozhodnutia, časom z nich budú mať veľkú radosť a budú na seba hrdí. Rád by som povzbudil tých, ktorí stále váhajú a obávajú sa opustiť overené pohodlie domova. Budem vychádzať z mojch niekoľko ročných skúseností. Som presvedčený, že mladí ľudia by mali skúsiť žiť aj mimo svojej rodnej krajiny – aspoň na krátky čas. Práve vysokoškolské obdobie je podľa mňa na to najideálnejšie.

Mladý človek je otvorenejší mnohým neznámym veciam a nemá veľké nároky na luxus. Má energiu meniť sa. Pre človeka nad 30 rokov je veľmi ťažké urobiť výraznú životnú zmenu, napr. presťahovať sa do zahraničia za štúdiom, či prácou na 5 rokov a opustiť svoj už zabehnutý, pohodlný život.

Je na každom, či sa nakoniec vráti späť na Slovensko, ale podľa mňa je úžasné, keď sa takto skúsení ľudia vracajú späť do svojej rodnej krajiny a dokážu ju obohatiť inými odvážnejšími názormi, skúsenosťami a pomáhajú vytvoriť systém, ktorý bude snáď dokonalejší, ako ten súčasný.

Krásny deň

Roman

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?